Aneuryzmy mozgových tepien sú výduťami oslabenej cievnej steny niektorej z mozgových tepien. Vznikajú v dôsledku kombinácie viacerých vrodených a získaných rizikových faktorov. Častokrát sa aneuryzma nemusí prejavovať žiadnymi príznakmi.

Medzi rizikové faktory patrí napríklad fajčenie, hypertenzia, polycystické obličky, ochorenia spojivového tkaniva či pozitívna rodinná anamnéza (známa aneuryzma či krvácanie do mozgu v rodine).
Stena takejto výdute je oslabená, preto hrozí jej prasknutie, ktoré má za následok krvácanie do mozgu - tzv. subarachnoideálne krvácania, nezriedka býva zakrvácanie aj do samotného mozgového tkaniva (intracerebrálne) či do komorového systému mozgu (intraventrikulárne). V prípade krvácania z mozgovej aneuryzmy sa jedná o urgentný stav, kedy je pacient bezprostredne ohrozený na živote a aj v prípade včasnej liečby je prognóza pacienta neistá a nezriedka končí smrťou či ťažkým neurologickým postihnutím.

Urgentná liečba spočíva v akútnom ošetrení krvácajúcej aneuryzmy (miesta krvácania) mikrochirurgicky klipingom alebo endovaskulárne (zvnútra cez samotnú cievu), pričom o výbere vhodného spôsobu ošetrenia rozhoduje neurochirurg v spolupráci s intervenčným neurorádiológom (podľa lokality aneuryzmy, rozsahu krvácania a pod.).

Tento typ krvácania je nebezpečný aj z hľadiska rizika rozvoja neskorších komplikácii, medzi ktoré patria:
1) vazospazmy – mozgové cievy sú dráždené vstrebávajúcou sa krvou, čo môže v prípade ťažšieho priebehu viesť až k odumretiu časti mozgu v dôsledku jeho nedokrvenia – vzniku ischémie;
2) hydrocefalus (vodnatieľka mozgu) – pri zakrvácaní do komorového systému krvná zrazenina upchá odtok mozgomiešneho moku, čo má za následok jeho hromadenie nad prekážkou, toto vedie k náhlemu zvýšeniu vnútrolebečného tlaku – urgentne sa to rieši zavedením vonkajšej komorovej drenáže, ktorá sa neskôr internalizuje do dutiny brušnej (ventrikulo-peritoneálna drenáž).
 
Diagnostika:
V dnešnej dobe sa veľká väčšina aneuryziem mozgových tepien diagnostikuje na zobrazovacích vyšetreniach (CT angiografia a MR angiografia) ako náhodný nález ešte v čase, keď nedošlo k ich zakrvácaniu.

Každý pacient so zistenou aneuryzmou mozgovej tepny by mal byť vyšetrený neurochirurgom. Na našom pracovisku kladieme dôraz na individuálny prístup k liečbe pacienta, kde o terapeutickom postupe rozhoduje multidisciplinárna komisia zložená z neurochirurgov a intervenčných rádiológov, čo zabezpečuje najoptimálnejšie „up to date“ riešenie pre pacienta. Individuálne podľa rizikovosti aneuryzmy sa zvolí podľa aktuálnych svetových odporúčaní jedna z možností ďalšieho terapeutického postupu:

1) observácia – volí sa u málo rizikových výdutí, pacient sa sleduje pomocou MRAg či CTAg vyšetrení, kde sa hodnotí najmä prípadný rast či zmena tvaru aneurzmy, ktoré sú známkou vyšieho rizika krvácania
2) mikrochirurgický klipping – je indikovaný najmä u aneuryziem, kde ich lokalizácia a sú lepšie ošetriteľné z kraniotómie (napríklad aneuryzmy strednej mozgovej tepny (ACM), niektoré aneuryzmy prednej komunikanty (AComA), či aneuryzmy na zadnej komunikante (AComP) či distálne uložené aneuryzmy) a
3) endovaskulárna liečba (coiling, stenting, flowdiverter...) – je indikovaná najmä na aneuryzmách v zadnom povodí (AV), na prednej komunikante (AComA) kde vak smeruje dozadu či v oblasti arteria carotis interna. U každého pacienta pri výbere liečby berieme do úvahy všetky riziká a benefity spojené s jednotlivými modalitami liečby, spoločným princípom liečby je vyradenie cievnej výdute z cirkulácie, čím sa eliminuje riziko jej zakrvácania a s tým spojenými komplikáciami.

Chirurgická liečba: 
Mikrochirurgický klipping nekrvácajúcej aneuryzmy z kraniotómie – pacient je hospitalizovaný na našej klinike, výkon sa robí elektívne, teda pacient nesmie mať žiadne akútne zápalové ochorenie, musí mať platné predoperačné interné a anesteziologické vyšetrenie, pretože výkon je realizovaný v celkovej anestézii (CA). Samotná spôsob operačného prístupu sa volí vždy tak, aby bol čo najbezpečnejší a najšetrnejší. Kožný rez je vo vlasatej časti hlavy aby pooperačná jazva nebola u pacienta viditeľná, pričom postupujeme modernými technikami čo najšetrnejšie k malým vetvičkám tvárového nervu. Následne sa zrealizuje kraniotómia – navŕta sa malý otvor (zvyčajne 1-3) do kosti cez ktoré sa následne vypíli malá časť lebky – takto vzniknutý kostný lalok na konci výkonu štandardne implantuje naspäť a to tak, že je fixovaný titánovými minidlážkami pomocou titánových mikroskrutiek. Samotná mikropreparácia prebieha extracerebrálne (mimo mozgové tkanivo) pod kontrolou operačného mikroskopu s využitím modernej neuronavigácie s možnosťou intraoperačnej ultrasonografie. Správnym napolohovaním sa dosahuje čo najšetrnejšia manipulácia s mozgovým tkanivom. Po identifikácii aneuryzmy a jej materskej cievy je výduť vyradená z cirkulácie pomocou špeciálneho titánoveho mikroklipu, ktorý sa nakladá na krčok aneuryzmy – cez takto ošetrený vak aneuryzmy už ďalej nepreteká krv, pričom materská cieva vyživujúca mozog ostáva zachovaná čo overujeme intraoperačnou angiografiou (ICG). Celá operácia prebieha v spolupráci so skúsenými anesteziológmi. Pooperačne je pacient štandardne monitorovaný na neurochirurgickej JIS a v prípade nekomplikovaného priebehu na ďalší deň ide na štandardné oddelenie, kde ostáva 7 dní, počas ktorých sa zrealizuje kontrolné zobrazovacie vyšetrenie (CTAg/MRAg/DSA) a transkraniálny doppler. Stehy sa vyberajú na 5. a 7. pooperačný deň. Prvá ambulantná kontrola u nás je zvyčajne o 3 mesiace (s kontrolným CTAg vyšetrením mozgu), interval ďalších kontrol sa stanovuje individuálne (zvyčajne aspoň raz ročne).